Zpět na zajímavostiZpět na zajímavosti
 

Starostlivosť o odborné vzdelanie

Keďže sa pri prijímaní nových zamestnancov uprednostňovali tí, ktorí doposiaľ nikde neboli zamestnaní (pretože sa postupovalo podľa zásady, že je ľahšie človeka učiť od počiatku, ako ho preučovať) veľmi významnú úlohu v odbornom vzdelávaní zamestnancov zohrala Baťova škola práce (BŠP). BŠP bola založená roku 1925 a do prvého roku bolo prijatých okolo 80 žiakov. Neskôr tu bola sústredená celá zlínska priemyselná mládež vo veku od 15-18 rokov. Škola trvala 3 roky a každý žiak pracoval normálny počet hodín v dielni, a okrem toho trávil tri hodiny denne v škole. Výber uchádzačov do BŠP sa začal v letných mesiacoch, kedy sa v baťových predajniach objavovali oznamy, že sa prijímajú žiaci do BŠP. Prijímacie skúšky sa skladali z testov, kde sa prejavila inteligencia, pohotovosť, rýchlosť úsudku, ďalej nasledovali testy zamerané na prácu, ktorú si uchádzač vybral, a zisťovalo sa, či je vhodný. Menšia pozornosť sa venovala vedomostiam získaným v škole. Pri prijímaní boli uprednostňované deti obuvníkov. Tí, ktorí vstúpili do školy si smeli vziať len obmedzené množstvo šatstva. Ostatné si mali kúpiť zo svojich miezd. Peniaze a potraviny si nesmel vziať nikto a rodičom bolo podporovanie detí peniazmi (šatstvom, potravinami) výslovne zakázané. Pre každého žiaka bola zavedená špeciálna kartotéka, do ktorej sa zaznamenávalo jeho hodnotenie v dielni, škole, internáte, ale tiež mzda úspory a výsledky bodovania v továrni. V tridsiatych rokoch sa počet prijímaných žiakov pohyboval ročne okolo 1000 a počet tried bol okolo 50. Od roku 1931 boli zakladané aj školy iných odborov ako stavebné, strojnícke, obchodná akadémia a rôzne dvojročné školy a kurzy. Do škôl boli prijímaní nie len chlapci (- nazývaní "mladí muži"), ale aj dievčatá ("mladé ženy"). Systém vzdelávania a výchovy bol rozdielny systém. Vo výchove mladých mužov sa počítalo, že títo budú v budúcnosti tvoriť základný káder továrne, ale mladé ženy si iba vydajú a mnohé z nich po svadbe nebudú pracovať. Pre dievčatá boli otvárané rôzne kurzy varenia, šitia prádla a šatov a neskôr vyučovanie zamerané na tzv. výchovu "k materstvu, manželstvu a občianstvu". Mladí ľudia boli vedení k sporeniu, to bola jedna z hlavných úloh vychovávateľov. Každý mladý muž mal po vstupe do BŠP za úlohu do svojich 24 rokov nasporiť 100000Kč a s týmto kapitálom mal sám začať podnikať. (V r. 1933 bola priemerná týždenná mzda žiaka 1. ročníka 145, tretieho 187). Zo mzdy si kupovali stravenky, ubytovanie a odev (spolu 70Sk). Úspory boli ukladané vo Firemnej banke, s ročným úrokom 10%. So svojimi peniazmi mohol disponovať, len s povolením vychovávateľov. Keď chcel uskutočniť nejaký nákup, musel ho zapísať do svojho hospodárskeho zápisníka a predložiť vychovávateľovi na schválenie. Ďalej museli vypracovávať týždenné predpoklady výdavkov a úspor (tým boli vedení k samostatnému hospodáreniu) a motivovali ich aj súťaže napr. o najvyššiu usporenú sumu. Denný program mladých mužov: o pól šiestej ráno - budíček, štvrťhodinová rozcvička, po nej sa umyli, upratali izby, spoločne sa naraňajkovali od 700-1200 pracovali, spoločný obed, od 1400-1700 opäť práca, v 1800 spoločne večerali do 2120 vyučovanie. V 2200 večierka. Absolventi BŠP dokonale ovládali nemčinu a dobre ovládali angličtinu. Skoro tretina Baťových zamestnancov prešla systematickou výchovou v niektorej z škôl. Samostatnú skupinu tvorili tzv. Tomášovci - elitní absolventi BŠP, pomenovaní podľa internátu Tomášov (nazvaný podľa Tomáša Baťu) a určených k výchove moderných podnikateľov. Do tovární boli povinní chodiť v obleku, bielych vestách s cylindrom, bielymi rukavičkami a mnohí nosili aj elegantnú paličku. V robote sa prezliekli a normálne pracovali, keď sa z továrne vrátili učili sa jazdiť na koni, hrať rugby a golf. Ostatní zamestnanci prichádzajúci do podniku museli navštevovať cvičné dielne, majstri dielni sa vzdelávali v sobotných kurzoch a predavači Baťových filiálok museli navštevovať osemnedeľný kurz.

Starostlivosť o zdravie zamestnancov

Súčasťou starostlivosti o zdravie, bola aj starostlivosť o výživu. Bolo zabezpečené stravovanie jednotlivcov aj ich rodín (mäsitý obed : 2,50Kč). V Baťových závodoch bol dôsledný lekársky dozor nad výrobou potravín, kontrolovali sa suroviny, správne množstvo a zloženie potravy. V Zlíne bola tiež pomerne vysoká spotreba výživných potravín (priemerná spotreba mäsa na obyvateľa v Zlíne: 71Kg, v ČSR: 43kg). Z Baťovho podnetu vznikli v Zlíne závodné kuchyne a jedálne, ktoré sa postupom času rozrástli a v roku 1938 zaisťovali stravovanie pre 30 000 ľudí. V priebehu 60tich minút boli schopné vydať 7000 obedov, a to najmä vďaka samoobslužnému systému. Každý zákazník bol tak obslúžený do piatich minút. Starostlivosť o zdravie zamestnancov sa v Tomášovi Baťovi vzbudila v polovici dvadsiatych rokov, kedy bol Zlín súčasťou chudobného a zanedbaného kraja a častým javom bola tuberkulóza a týfus. Preto založil projekt záhradného mesta, s individuálnym bývaním v rodinných domoch a budoval priemyselné dielne uprostred zelene, stromov a trávnikoch s dostatkom čistého vzduchu. Tým sa v podstate úplne odstránili problémy s týfusom a tuberkulózou. Starostlivosť o zdravie bola zameraná nielen na liečenie, ale hlavne na prevenciu. R. 1927 bola založená Baťova Nemocnica, ktorá bola zo začiatku len závodná nemocnica, neskôr sa rozšírila pre všetkých občanov mesta a okolia. Ďalšie zariadenia: Sociálno-zdravotný ústav (okresná nemocenská poisťovňa, ambulancie praktických a odborných lekárov, školný zubný ústav, úrazové oddelenie) Zdravotná matrika (zdravotná evidencia pracovníkov závodu a mesta, v r. 1939 tu bolo sústredených 52400 zdravotných kariet. Svoju kartu obdržal každý občan Zlína po narodení) od r. 1936 Vedecký ústav pre priemyselné zdravotníctvo (štúdium pracovných podmienok a zdravotného stavu zamestnancov)

Organizácia voľného času

Za základ dobrého odpočinku bolo považované kvalitné bývanie. Baťa tak dal svojim zamestnancom ideálne podmienky - v rodinných domoch situovaných do prírodného prostredia (výstavbu týchto domov zabezpečovali priamo Baťove závody, a tak sa cena udržiavala na prijateľnej úrovni). Najrozšírenejším prostriedkom rekreácie bol šport. V Zlíne bol postavený veľký štadión s ihriskami pre futbal, hokej, volejbal, atletiku a hádzanú. V r. 1938 združoval Športový klub Baťa okolo 3000 členov organizovaných v 15 rôznych športových odboroch. Spoločenský život sa sústreďoval v niekoľkých kultúrnych zariadení. Spoločenský dom (1931-34 postavený) - reštaurácia, 300 izieb, kaviarenské a tanečné sály, ďalšie spoločenské miestnosti, klubovne a herne. Kiná, najväčšie malo kapacitu 2000 miest (cena vstupenky 1,20kč -malé kino, 2,20kč veľké kino). Rozsiahla verejná knižnica (15000 zväzkov), hudobná škola (350 žiakov), Existovalo viacero hudobných telies - Spevácky spolok Dvořák, Zlínske trio.

Zaistenie v starobe

K istotám zamestnancom zaručovaným štátom, pristupovali aj ďalšie špecifické pre Baťove závody: Boli nimi najmä príjmy zamestnancov. Mzdy stúpali úmerne k schopnostiam človeka, spolu s 10% úrokom vytvárali kapitál, ktorý umožňoval postarať sa nie len o seba ale aj o svoju rodinu. Po 20-30 rokoch práce mal každý zamestnanec dostatok prostriedkov, aby si kúpil hospodárstvo na vidieku. Baťove závody mali však záujem si udržať si starších zamestnancov. Ostatné sociálne výhody Baťových závodov:

  • Pracovný týždeň nie 48h (-6 dní), ale 40 hodinový - len 5 dní,
  • Vyšší štandard - normalizované budovy umiestnené v zelených parkoch,
  • Dielne priestorné s vyriešeným osvetlením a vetraním.
  • Dôraz kladený na čistotu na pracovisku (odsávače výparov chemikálií, niekde klimatizácia)
Zpět na zajímavostiZpět na zajímavosti